Fiodor Michailovič Dostojevskij

      i.        Životopis a tvorba


          realizmus


          prekladal zah. romány;


          1849 – zatknutý za „proticársku činnosť“ – odsúdený na smrť, omilostený – bol 4 roky na galejach na Sibíri


          znova publikuje – i proti vtedajšiemu cárskemu zriadeniu


          finančná tieseň


          jeden zo zakladateľov moderného psychologického románu – objavuje ľudskú dušu a jej záhady


          romány Idiot, Hráč (gamblerstvo bolo aj jeho problémom), Biedni ľudia, Zápisky z mŕtveho domu, Bratia Karamazovovci, Ponížení a urazení

    ii.        Zločin a trest


          Raskoľnikov je chudobný študent práva, ktorý pre nedostatok peňazí preruší štúdium. Začne rozmýšľať o vražde ako prostriedku na získanie peňazí. Zabije úžerníčku a neplánovane i jej sestru Lizavetu. Začne sa duševne trápiť. Bojí sa polície. Spozná Soňu Marmeládovú, ktorej jedinej sa zdôverí. Ona ho neopustí, naopak snaží sa mu pomôcť a prehovára ho nech sa prizná. Aj tak urobí a je odsúdený na nútené práce a vyhnanstvo na Sibíri. Až tu, vo väzení, sa končí jeho trápenie a prichádza k duševnému pokoju. Soňa, s ktorou sa miluje, ho prichádza denne navštíviť – dodáva mu chuť žiť.


          morálny konflikt: zabiť? a aký dôvod na to mám?


          rozpoltenosť duše mladého človeka


          aj silná osobnosť môže stroskotať


          zločin je vražda, ale trestom nie je Sibír a nútené práce, ale výčitky svedomia

 iii.
       
Vzťah k téze


          Raskoľnikov: chudobný – nespoločenský typ; veľmi inteligentný a schopný


          duševne rozpoltený, veľa premýšľa =>povýšenecký, „Zavše býva nezhovorčivý, nikdy nemá kedy, všetci mu zavadzajú, ale stále iba leží. Seba si veľmi cení, ale má na to trochu i právo.“


          „City nerád dáva najavo slovami, skôr sa dopustí surovosti, ako by si priznal…Je chladný a bezcitný.“


          trochu čudák „zaliezol ako korytnačka do svojho panciera“ -chcel byť nenápadný (i preto, že chcel zabiť)


          napísal do novín článok o rozdiele medzi ľuďmi, kde ich rozdelil do 2 skupín

1)
   obyčajní – slúžia iba ako materiál na plodenie seberovných; konzervatívni, poslušní ľudia – nebúria sa (väčšina)

2)
   mimoriadni: prestupujú zákon, avšak ich zločiny sú relatívne – s pokojným svedomím majú právo na zločin; Hýbu svetom a vedú ho k cieľu, sú progresívny a na dosiahnutie cieľa môžu prekračovať zákon


          prečo zabije?

1.
        pomôže rodine – sestra Duňa sa kvôli peniazom pre neho nemusí vydať

2.
        je presvedčený, že patrí do druhej skupiny ľudí – teória na spáchania zločinu ho oprávňuje; veď podľa nej nezabíja človeka: „Soňa, nezabil som človeka, ale iba voš, obyčajnú voš!“

3.
        pomoc ostatným – zbaví ľudí starej úžerníčky

4.
        vlastná sebeckosť – potrebuje peniaze, ktoré úžerníčka má


          po spáchaní zločinu sa dostáva do disharmónie – napriek vznešenej myšlienke nie je svojmu činu rád – tu ho však netrápi, že zabil človeka, ale princíp


          myslí si, že omyl existuje iba u „obyčajných ľudí“ – bol teda nešťastný, že zlyhal, že nedodržal svoju ideu – zisťuje, že nepatrí k výnimočným


          začína ho ťažiť svedomie – spáchal vraždu – je rozhodnutý zbaviť sa výčitiek – udať sa na polícií a spáchať samovraždu – zastaví ho len smrť priateľa Marmeladova


          východisko hľadá v teórií Svidrigailova – skazenosť a hýrivosť – to neutíši výčitky svedomia


          „Nie, jej slzy som potreboval, jej zdesenie som potreboval. Potreboval som sa niečoho chytiť. Som slaboch, som slaboch!“ – časť svojho bremena hádže na Soňu


          Soňa ho presvedčí, že musí prijať trest (ktorý je miernejší ako svedomie), lebo nezabil voš, ale človeka

    iv.        Záver


          počas diela vládne disharmónia – Raskoľnikov sa zmieta medzi ideami, či zavraždil, alebo nie, lebo mal na o právo a či zabil človeka, alebo len princíp


          harmonický – nakoniec však nájde pokoj – síce sa prizná a je odsúdený, ale prestanú ho prenasledovať výčitky svedomia. Chce si odpykať trest – i sám v sebe sa z neho usvedčil – priznal si omyl a chybu. harmónia je i v jeho vzťahu so Soňou – spoločná otvorená budúcnosť