Fiodor Michailovič Dostojevskij
i. Životopis a tvorba
-
realizmus
-
prekladal zah. romány;
-
1849 – zatknutý za „proticársku činnosť“ – odsúdený na smrť, omilostený – bol 4 roky na galejach na Sibíri
-
znova publikuje – i proti vtedajšiemu cárskemu zriadeniu
-
finančná tieseň
-
jeden zo zakladateľov moderného psychologického románu – objavuje ľudskú dušu a jej záhady
-
romány Idiot, Hráč (gamblerstvo bolo aj jeho problémom), Biedni ľudia, Zápisky z mŕtveho domu, Bratia Karamazovovci, Ponížení a urazení
ii. Zločin a trest
-
Raskoľnikov je chudobný študent práva, ktorý pre nedostatok peňazí preruší štúdium. Začne rozmýšľať o vražde ako prostriedku na získanie peňazí. Zabije úžerníčku a neplánovane i jej sestru Lizavetu. Začne sa duševne trápiť. Bojí sa polície. Spozná Soňu Marmeládovú, ktorej jedinej sa zdôverí. Ona ho neopustí, naopak snaží sa mu pomôcť a prehovára ho nech sa prizná. Aj tak urobí a je odsúdený na nútené práce a vyhnanstvo na Sibíri. Až tu, vo väzení, sa končí jeho trápenie a prichádza k duševnému pokoju. Soňa, s ktorou sa miluje, ho prichádza denne navštíviť – dodáva mu chuť žiť.
-
morálny konflikt: zabiť? a aký dôvod na to mám?
-
rozpoltenosť duše mladého človeka
-
aj silná osobnosť môže stroskotať
-
zločin je vražda, ale trestom nie je Sibír a nútené práce, ale výčitky svedomia
iii.
Vzťah k téze
-
Raskoľnikov: chudobný – nespoločenský typ; veľmi inteligentný a schopný
-
duševne rozpoltený, veľa premýšľa =>povýšenecký, „Zavše býva nezhovorčivý, nikdy nemá kedy, všetci mu zavadzajú, ale stále iba leží. Seba si veľmi cení, ale má na to trochu i právo.“
-
„City nerád dáva najavo slovami, skôr sa dopustí surovosti, ako by si priznal…Je chladný a bezcitný.“
-
trochu čudák „zaliezol ako korytnačka do svojho panciera“ -chcel byť nenápadný (i preto, že chcel zabiť)
-
napísal do novín článok o rozdiele medzi ľuďmi, kde ich rozdelil do 2 skupín
1)
obyčajní – slúžia iba ako materiál na plodenie seberovných; konzervatívni, poslušní ľudia – nebúria sa (väčšina)
2)
mimoriadni: prestupujú zákon, avšak ich zločiny sú relatívne – s pokojným svedomím majú právo na zločin; Hýbu svetom a vedú ho k cieľu, sú progresívny a na dosiahnutie cieľa môžu prekračovať zákon
-
prečo zabije?
1.
pomôže rodine – sestra Duňa sa kvôli peniazom pre neho nemusí vydať
2.
je presvedčený, že patrí do druhej skupiny ľudí – teória na spáchania zločinu ho oprávňuje; veď podľa nej nezabíja človeka: „Soňa, nezabil som človeka, ale iba voš, obyčajnú voš!“
3.
pomoc ostatným – zbaví ľudí starej úžerníčky
4.
vlastná sebeckosť – potrebuje peniaze, ktoré úžerníčka má
-
po spáchaní zločinu sa dostáva do disharmónie – napriek vznešenej myšlienke nie je svojmu činu rád – tu ho však netrápi, že zabil človeka, ale princíp
-
myslí si, že omyl existuje iba u „obyčajných ľudí“ – bol teda nešťastný, že zlyhal, že nedodržal svoju ideu – zisťuje, že nepatrí k výnimočným
-
začína ho ťažiť svedomie – spáchal vraždu – je rozhodnutý zbaviť sa výčitiek – udať sa na polícií a spáchať samovraždu – zastaví ho len smrť priateľa Marmeladova
-
východisko hľadá v teórií Svidrigailova – skazenosť a hýrivosť – to neutíši výčitky svedomia
-
„Nie, jej slzy som potreboval, jej zdesenie som potreboval. Potreboval som sa niečoho chytiť. Som slaboch, som slaboch!“ – časť svojho bremena hádže na Soňu
-
Soňa ho presvedčí, že musí prijať trest (ktorý je miernejší ako svedomie), lebo nezabil voš, ale človeka
iv. Záver
-
počas diela vládne disharmónia – Raskoľnikov sa zmieta medzi ideami, či zavraždil, alebo nie, lebo mal na o právo a či zabil človeka, alebo len princíp
-
harmonický – nakoniec však nájde pokoj – síce sa prizná a je odsúdený, ale prestanú ho prenasledovať výčitky svedomia. Chce si odpykať trest – i sám v sebe sa z neho usvedčil – priznal si omyl a chybu. harmónia je i v jeho vzťahu so Soňou - spoločná otvorená budúcnosť
