Martin Kukučín

      i.        Životopis a tvorba


          pôsobí ako učiteľ, neskôr odchádza študovať lekárstvo; pracuje v spolku Detvan


          odchádza do Chorvátska, neskôr Južnej Ameriky až nakoniec do Juhoslávie


          realistický popis dedinského človeka, rozoberá morálne a spoločenské problémy


          poviedky Na jarmok, Na Ondreja, …


          psychologické vykreslenie postáv: poviedky Neprebudený, veľkou lyžicou, Rysavá jalovica, novela Mladé letá…


          otázka zemianstva a meštiactva: Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Dies irae


          cestopisya romány (Dom v stráni, Mať volá)

    ii.        Neprebudený


          Ondráš Machuľa je mentálne zaostalý pastier husí. Nemá rodičov – žije so svojou tetkou. Zuza Bežanová sa ním zo samoľúbosti začala1a rozprávať a on vyrozumel, že ho má rada. Machuľa sa začne pripravovať na svadbu. Všetci sú vyľakaní, a preto urýchlia svadbu Zuzy a Jana Dúbravu. Ondráš im príde na svadbu a cíti sa byť podvedený. Medzitým opitý svadobčan omylom zaspal v stodole – podpálil ju cigaretou. Obvinia Ondráša. Stodola sa začne rúcať. Ondráš chce zachrániť svoje najmilšie – husi a vbehne dnu. Zavalí ho a zomrie.


          disharmónia zovňajšku (vady mentálne retardovaného) a vnútra (milujúci a úprimný človek) „…bolo znať na ňom, že predsa i v tom nekrásnom tele sídli duša, duša ako i u ostatných.“


          netypická poviedka -s prvkami tragédie – je otázne, či je to harmonické

 iii.
       
Vzťah k téze


          Ondráš: je odvrhnutý – mama, ktorá ho mala rada umrela a otec sa ho zbavil – nemal ho rád


          o nič sa nestará (okrem husí) – bezstarostný život


          má vlastný vnútorný svet, kde žije v harmónií, kde nedoliehajú niektoré problémy


          snaha byť dobrý k druhým a snaha o určitú harmóniu (ktorá je však mentálnou zaostalosťou vyhrotená príliš čierno-bielo a je detinská) – Zuza mu robí svet farebnejší, má rád jej smiech; Jano je pre neho záporný, lebo sa háda so Zuzkou – nemá ho teda rád; má rád tetku „Nebožiatko, ono je ako dieťa. Neublíži ani muche, nezavadí do nikoho…ani čo by ho na svete nebolo.“ – jeho svet je vykreslený jasnými líniami – harmonický život


          napriek odstupu, ktorý držia všetci okolo, sám a považuje za „normálneho“ – (kontrast, disharmónia): „Len on sám nedrží sa za mrzáka, spokojný je sám so sebou, nikdy nezareptal proti svojmu osudu a biede.“


          je šťastný – veľká fantázia – až detinská – vidí svet krajším, inakším


          zistenie, že Zuza nie je jeho ho zlomí – disharmónia – „Slza ronila slzu…Zabudnutý, osamote oddal sa bôľu – ako dobre mu tu plakať. Nečuť nič. Nemota a tichosť v duši i vôkol neho ako v hrobe.“


          „duševne krásny“ – obetuje sa pre to najcennejšie – husi – nebojí sa a skočí do horiacej maštale

    iv.        Záver


          harmonický – smrť je pre Ondráša vykúpením „Môj syn – môj syn radostný! Prišiel si mi, prišiel na hodný sobáš! Už nebudeš nikomu zavadzať!“ ; i keď je smrť smutná, znamená odbremenenie od problémov tetky, Bežanovcov i samotného Ondráša Machuľu