-
          snaha o ich riešenie nám prináša dve možnosti – harmonické a disharmonické

-
          správanie človeka je riadené nielen presvedčením a hodnotami, ale podlieha aj vplyvom prostredia, okolia, spol. zvykov

-
          hľadanie harmónie je snaha zladiť okolnosti so svojimi predstavami, je to celoživotný boj

-
          harmonický – určitá súhra vyváženosť medzi vnútrom, dušou a okolím -subjektívne (Neprebudený)

-
          disharmonický -tragický, vyvolávajúce, alebo udržiavajúci rozpor, nepokoj a konflikt

                    i.        Životopis a tvorba

-
          humanizmus – renesancia

-
          pochádza z chudobnej rodiny-už v mladom veku sa v Londýne stretá s dramatikmi – alžbetínske divadlo

-
          dramatik, herec, básnik, riaditeľ div. spol. Globe

-
          jeho hry nenesú znaky antickej osudovosti – všetko záleží na postavách

-
          komédie Sen noci svätojánskej, Skrotenie zlej ženy, Veľa kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru

-
          tragédie Rómeo a Júlia, Hamlet, Kráľ Lear, Othello, Macbeth

-
          historické drámy Henrich VI, Richard III., Július Caesar

                  ii.        Hamlet

-
          Nevie sa vysporiadať so smrťou otca. Snaží sa však opäť zaradiť do života.. Na dánsky trón nastupuje jeho strýko Claudius, ktorý sa dokonca aj ožení za Hamletovu matku. Tu Hamlet zistí, že vrahom jeho otca je Claudius. Je z toho nešťastný a rozhodne sa otca pomstiť. Pre svoj čin však potrebuje dôkaz a čas. Rozhodne sa predstierať šialenstvo. Na hrad prichádzajú priatelia a známi, aby pomohli zistiť, či je princ skutočne šialený. Nakoniec sa Hamlet pomstí, ale pritom umierajú jeho blízki, milá Ofélia, mama, brat a nakoniec i Hamlet sám.

-
          „Tragédia ubitej spravodlivosti a jej znovunastolenia.“

-
          inšpirácia dánskou kronikou

-
          rôznorodosť postáv – nie sú čierno – biele, ale hlboko citovo rozvité

-
          narúša jednotu času, miesta a deja

-
          konflikt čistej ľudskosti a dobra s podlosťou a zlom

-
          hrdina vášnivomiluje život

-
          ostrý protiklad myšlienok a citov – radšej zomrieť ako žiť v nespravodlivosti a vzdať sa vznešených ideálov (humanizmu a renesancie)

                iii.        Vzťah k téze

-
          Hamlet verí vo veľké myšlienky a čisté ľudské vzťahy – drsná realita v ňom vyvoláva sklamanie a pesimizmus

-
          monológy o zmysle života (byť, či nebyť – to je otázka, byť pasívny, alebo bojovať za spravodlivosť a teda pomstiť otca?) – má sa zbaviť starostí, alebo zachovať česť?

-
          spoločensky vnútorný a medziľudský rozpor – nechce sa dať ovplyvniť: prirovnáva sa k lutne – nedokážu na ňom hrať, len ho rozladiť

-
          komplikovaná povaha, sebakritický; melancholický – osamelý; veľmi ušľachtilý, nie zákerný: „A prečo vlastne nenastúpil na dánsky trón mladý Hamlet? Túto otázku si predovšetkým kládol Horatio. Bol princovým spolužiakom na štúdiách a jeho úprimným priateľom. Poznal ho teda najlepšie. Oceňoval Hamletovu ušľachtilú, vzácne citlivú povahu a úprimné srdce ako všetok ľud dánsky a vážil si jeho hĺbavého ducha, vtipné postrehy a úsudky, ku ktorým sa viazali aj uhladenosť gavaliera, vznešenosť naozaj kráľovská.“

-
          zamýšľa sa nad svetom láskou, človekom – je skeptik

-
          miluje Oféliu, ale nevie to dať najavo; je podozrievavý; keď zistí, že Oféliu chcú použiť, aby zistila, či je blázon. zrúti sa mu svet

-
          nastrčia na neho priateľov -chcú ho poslať preč, aby nič nezistil -ďalšie sklamanie

·
         „Čo je teda láska, vernosť, česť a múdrosť? Čo je život? Čo je svet? Trápny, plytký, planý bezúčelný svet? Nepletá záhrada to je, kde vyrastá burina a neužitočné rastlinstvo!“ (matkin vydaj mesiac po otcovej smrti)

·
         „Aké majstrovské dielo je človek! Aký vznešený rozumom! Aký neobmedzený schopnosťami! Zostrojením a úkonmi, aký zázrak! A predsa – čím je pre mňa táto umocnina prachu?“ (svet je iný ako sa zdá)

·
         „Byť vskutku veľkým znamená nevzbúriť sa bez príčiny, lež veľkoryso o steblo sa biť ak ide o česť!“

·
         „Než každá myšlienka sa na krv zmení, myšlienka bez krvi už nemá ceny.“ (moment, keď sa Hamlet rozhodne konať)

-
          racionálne zvažuje – nekoná len prostredníctvom citov

-
          rozhoduje sa medzi troma možnosťami

1.
        keby sa zabil, situácia v krajine by sa nevyriešila, zlo by nebolo potrestané -zbabelosť

2.
        neurobí nič -pasivita

3.
        pomstí otca – zmení myšlienky na skutky

-
          z muža slov sa mení na muža činov – víťazí u neho česť a spravodlivosť

-
          motív lebky: všetko je pominuteľné, kedysi aj lebka mala jazyk a spievala, avšak po smrti ostane len telesná schránka, z ktorej nikto nevyčíta, kto bol ten človek, či bol dobrý, alebo nie:„teraz si ho vzala grófka červiaková!“

    iv.        Záver

-
      harmonický – kráľova vražda bola potrestaná; harmónia Hamletovej osobnosti, jeho ideály sú pevné a nemenné, a tak je za ne ochotný zomrieť -všetci sa od Horatia dozvedia pravdu o smrti kráľa – Hamlet konal v mene česti

-
      nastupuje nový kráľ -znovunastolenie morálky

      i.        Životopis a tvorba

-
          realizmus

-
          prekladal zah. romány;

-
          1849 – zatknutý za „proticársku činnosť“ – odsúdený na smrť, omilostený – bol 4 roky na galejach na Sibíri

-
          znova publikuje – i proti vtedajšiemu cárskemu zriadeniu

-
          finančná tieseň

-
          jeden zo zakladateľov moderného psychologického románu – objavuje ľudskú dušu a jej záhady

-
          romány Idiot, Hráč (gamblerstvo bolo aj jeho problémom), Biedni ľudia, Zápisky z mŕtveho domu, Bratia Karamazovovci, Ponížení a urazení

    ii.        Zločin a trest

-
          Raskoľnikov je chudobný študent práva, ktorý pre nedostatok peňazí preruší štúdium. Začne rozmýšľať o vražde ako prostriedku na získanie peňazí. Zabije úžerníčku a neplánovane i jej sestru Lizavetu. Začne sa duševne trápiť. Bojí sa polície. Spozná Soňu Marmeládovú, ktorej jedinej sa zdôverí. Ona ho neopustí, naopak snaží sa mu pomôcť a prehovára ho nech sa prizná. Aj tak urobí a je odsúdený na nútené práce a vyhnanstvo na Sibíri. Až tu, vo väzení, sa končí jeho trápenie a prichádza k duševnému pokoju. Soňa, s ktorou sa miluje, ho prichádza denne navštíviť – dodáva mu chuť žiť.

-
          morálny konflikt: zabiť? a aký dôvod na to mám?

-
          rozpoltenosť duše mladého človeka

-
          aj silná osobnosť môže stroskotať

-
          zločin je vražda, ale trestom nie je Sibír a nútené práce, ale výčitky svedomia

 iii.
        Vzťah k téze

-
          Raskoľnikov: chudobný – nespoločenský typ; veľmi inteligentný a schopný

-
          duševne rozpoltený, veľa premýšľa =>povýšenecký, „Zavše býva nezhovorčivý, nikdy nemá kedy, všetci mu zavadzajú, ale stále iba leží. Seba si veľmi cení, ale má na to trochu i právo.“

-
          „City nerád dáva najavo slovami, skôr sa dopustí surovosti, ako by si priznal…Je chladný a bezcitný.“

-
          trochu čudák „zaliezol ako korytnačka do svojho panciera“ -chcel byť nenápadný (i preto, že chcel zabiť)

-
          napísal do novín článok o rozdiele medzi ľuďmi, kde ich rozdelil do 2 skupín

1)
   obyčajní – slúžia iba ako materiál na plodenie seberovných; konzervatívni, poslušní ľudia – nebúria sa (väčšina)

2)
   mimoriadni: prestupujú zákon, avšak ich zločiny sú relatívne – s pokojným svedomím majú právo na zločin; Hýbu svetom a vedú ho k cieľu, sú progresívny a na dosiahnutie cieľa môžu prekračovať zákon

-
          prečo zabije?

1.
        pomôže rodine – sestra Duňa sa kvôli peniazom pre neho nemusí vydať

2.
        je presvedčený, že patrí do druhej skupiny ľudí – teória na spáchania zločinu ho oprávňuje; veď podľa nej nezabíja človeka: „Soňa, nezabil som človeka, ale iba voš, obyčajnú voš!“

3.
        pomoc ostatným – zbaví ľudí starej úžerníčky

4.
        vlastná sebeckosť – potrebuje peniaze, ktoré úžerníčka má

-
          po spáchaní zločinu sa dostáva do disharmónie – napriek vznešenej myšlienke nie je svojmu činu rád – tu ho však netrápi, že zabil človeka, ale princíp

-
          myslí si, že omyl existuje iba u „obyčajných ľudí“ – bol teda nešťastný, že zlyhal, že nedodržal svoju ideu – zisťuje, že nepatrí k výnimočným

-
          začína ho ťažiť svedomie – spáchal vraždu – je rozhodnutý zbaviť sa výčitiek – udať sa na polícií a spáchať samovraždu – zastaví ho len smrť priateľa Marmeladova

-
          východisko hľadá v teórií Svidrigailova – skazenosť a hýrivosť – to neutíši výčitky svedomia

-
          „Nie, jej slzy som potreboval, jej zdesenie som potreboval. Potreboval som sa niečoho chytiť. Som slaboch, som slaboch!“ – časť svojho bremena hádže na Soňu

-
          Soňa ho presvedčí, že musí prijať trest (ktorý je miernejší ako svedomie), lebo nezabil voš, ale človeka

    iv.        Záver

-
          počas diela vládne disharmónia – Raskoľnikov sa zmieta medzi ideami, či zavraždil, alebo nie, lebo mal na o právo a či zabil človeka, alebo len princíp

-
          harmonický – nakoniec však nájde pokoj – síce sa prizná a je odsúdený, ale prestanú ho prenasledovať výčitky svedomia. Chce si odpykať trest – i sám v sebe sa z neho usvedčil – priznal si omyl a chybu. harmónia je i v jeho vzťahu so Soňou - spoločná otvorená budúcnosť

      i.        Životopis a tvorba

-
          pôsobí ako učiteľ, neskôr odchádza študovať lekárstvo; pracuje v spolku Detvan

-
          odchádza do Chorvátska, neskôr Južnej Ameriky až nakoniec do Juhoslávie

-
          realistický popis dedinského človeka, rozoberá morálne a spoločenské problémy

-
          poviedky Na jarmok, Na Ondreja, …

-
          psychologické vykreslenie postáv: poviedky Neprebudený, veľkou lyžicou, Rysavá jalovica, novela Mladé letá…

-
          otázka zemianstva a meštiactva: Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Dies irae

-
          cestopisya romány (Dom v stráni, Mať volá)

    ii.        Neprebudený

-
          Ondráš Machuľa je mentálne zaostalý pastier husí. Nemá rodičov – žije so svojou tetkou. Zuza Bežanová sa ním zo samoľúbosti začala1a rozprávať a on vyrozumel, že ho má rada. Machuľa sa začne pripravovať na svadbu. Všetci sú vyľakaní, a preto urýchlia svadbu Zuzy a Jana Dúbravu. Ondráš im príde na svadbu a cíti sa byť podvedený. Medzitým opitý svadobčan omylom zaspal v stodole – podpálil ju cigaretou. Obvinia Ondráša. Stodola sa začne rúcať. Ondráš chce zachrániť svoje najmilšie – husi a vbehne dnu. Zavalí ho a zomrie.

-
          disharmónia zovňajšku (vady mentálne retardovaného) a vnútra (milujúci a úprimný človek) „…bolo znať na ňom, že predsa i v tom nekrásnom tele sídli duša, duša ako i u ostatných.“

-
          netypická poviedka -s prvkami tragédie – je otázne, či je to harmonické

 iii.
        Vzťah k téze

-
          Ondráš: je odvrhnutý – mama, ktorá ho mala rada umrela a otec sa ho zbavil – nemal ho rád

-
          o nič sa nestará (okrem husí) – bezstarostný život

-
          má vlastný vnútorný svet, kde žije v harmónií, kde nedoliehajú niektoré problémy

-
          snaha byť dobrý k druhým a snaha o určitú harmóniu (ktorá je však mentálnou zaostalosťou vyhrotená príliš čierno-bielo a je detinská) – Zuza mu robí svet farebnejší, má rád jej smiech; Jano je pre neho záporný, lebo sa háda so Zuzkou – nemá ho teda rád; má rád tetku „Nebožiatko, ono je ako dieťa. Neublíži ani muche, nezavadí do nikoho…ani čo by ho na svete nebolo.“ – jeho svet je vykreslený jasnými líniami – harmonický život

-
          napriek odstupu, ktorý držia všetci okolo, sám a považuje za „normálneho“ – (kontrast, disharmónia): „Len on sám nedrží sa za mrzáka, spokojný je sám so sebou, nikdy nezareptal proti svojmu osudu a biede.“

-
          je šťastný – veľká fantázia – až detinská – vidí svet krajším, inakším

-
          zistenie, že Zuza nie je jeho ho zlomí – disharmónia – „Slza ronila slzu…Zabudnutý, osamote oddal sa bôľu – ako dobre mu tu plakať. Nečuť nič. Nemota a tichosť v duši i vôkol neho ako v hrobe.“

-
          „duševne krásny“ – obetuje sa pre to najcennejšie – husi – nebojí sa a skočí do horiacej maštale

    iv.        Záver

-
          harmonický – smrť je pre Ondráša vykúpením „Môj syn – môj syn radostný! Prišiel si mi, prišiel na hodný sobáš! Už nebudeš nikomu zavadzať!“ ; i keď je smrť smutná, znamená odbremenenie od problémov tetky, Bežanovcov i samotného Ondráša Machuľu